Čudačka Silasa
26. 12. 2011
18. 12. 2011
Ráno sa pekne zobudím a uvedomím si čo sa všetko dialo včera. Otvorím notebook, zapnem notebook a čo nevidím. Niečo mi pribudlo na ploche.. Volajaká úvaha. No parádička. Taká pekná až je odporná ale aj tak mi to nedá sa s tým nezveriť(nechám to v nezmenenej forme pre zvýraznenie neopakovateľného citového zážitku :D :D :D).
........................................................................
........................................................................
Práve som napísala naj smutnejšiu úvahu
v mojom živote.. Dala som to do comic sansu aby som to trochu odľahčila.
Nezdá sa mi že by som bola zlý človek.
Proste som to len ja, no každopádne som podľa ostatných čudná. To však
neznamená že nie som človek. Že nemám slabosti, chute alebo priania ako
ostatný. Som priemerná a zároveň som odlišná.
Ale takto sa už cítilo veľa slávnych
osobností. Spojuje ma s nimi jedna veľmi čudná vec. Nenávidím ľudí. Bolí
to, hovoriť to ale je to pravda. Nenávidím každého jedného z vás.
A zároveň nenávidím aj seba. Takže vlastne nenávidím nás- ľudí. Našu
pochabú a odpornú rasu. A je to pravda. Nikdy to nepoviem lebo sa
bojím zato som to schopná napísať aj 1000 krát- Nenávidím! Nenávidím!
Nenávidím!
Nenávidím nás za to že sa nesprávame ako
ľudia ale ako zvieratá. Nenávidím nás za tie zverstvá čo sme spáchali.
Nenávidím nás za nenávisť a nenávidím
nás za lásku. Nenávidí nás za ohováranie a nenávidím nás za závisť,
nenávidím nás za život a nenávidím
nás za smrť. Bojím odrazu vo vlastnom zrkadle.
Bojím sa sĺz ktoré vidím, lebo viem čo tieto
slzy znamenajú. Znamenajú bolesť. Bolesť akú ju vidím iba ja, bolesť čistú,
priezračnú. Bolesť akú nikto iný nepozná. A napriek tomu ju pozná
každý.
Tak majte pochopenie pre človeka iného,
rovnakého.. Čo nevidíte o čom to vlastne je?
17. 12. 2011
15. 12. 2011
Dalí ty starý parchant! Prečo mne sa dostala dorúk táto hrozná kniha? Prečo som mala zistiť že sa nemusím meniť aby som v očiach spoločnosti vyzerala prijateľnejšie? Šak ty počkaj toto ti raz vrátim..
Názov Denník génia bohu jako žial úplne vystihuje to čo v tejto knihe nájdeme, pretože Dalí génius bol. Ako sám napísal: Táto jedinečná kniha je rukolapným dôkazom, že každodenný život génia, jeho psychika, krv kolujúca v žilách, tráviaci systém a kadejaké neduhy sa výrazne odlišujú od jednotvárneho životného štýlu celého zvyšku ľudstva; zároveň je to azda prvý denník, ktorý napísal génius, presnejšie fenomenálny génius, ktorého postretlo nevídané šťastie, že sa zasnúbil s nemenej fenomenálnym géniom Galy, svojej nenapodobniteľnej múzy a nadovšetko výnimočnej manželky, čo sa už za života tešila vznešenému prívlastku legendy... Áno Dalí bol strašne namyslený..
Aaa na svete uznával len málo vecí a to: svoje umenie, Boha, peniaze a jeho manželku Galu.
Najlepšia kniha na svete :D odporúčam pretože je geniálne geniálna!!!
5. 12. 2011
13. 11. 2011
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)


